Mária Terézia ako reformátorka dnešného školstva?

Autor: Ondrej Blažek | 23.3.2014 o 12:20 | (upravené 23.3.2014 o 12:31) Karma článku: 7,04 | Prečítané:  431x

Pred takmer dvesto päťdesiatimi rokmi múdra a vzdelaná žena, arcivojvodkyňa Rakúska, Kráľovná Uhorska, jediná žena na českom tróne, prišla s nápadom, ktorý je v dnešnej dobe označovaný ako krok, ktorý najviac posunul školstvo v našej bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchii. Táto žena, matka pokrokového Jozefa II., celým menom Mária Terézia Habsburská vydala tri roky pred svojou smrťou dielo, z ktorého myšlienok môžeme čerpať aj v súčasnosti. Ide o slávne dielo „Ratio Educationis“, ktorou rozbehla na našom území nevídané školské reformy.

Keď som prvýkrát držal v ruke túto knihu, pomyslel som si, že práve držím v ruke knihu starého skostnateného Uhorska. Zo zvedavosti som ju otvoril a čakal som, že pri čítaní tohto diela sa zasmejem nad vtedajšími zvyklosťami. Dúfal som, že viac pochopím akým tempom vývoja prešlo naše územie za dvesto päťdesiat rokov. Bol som však milo prekvapený, keď som si pozorne čítal druhú kapitolu tohto diela o organizácii a obsahu vyučovania, že i naši predkovia dobre vedeli, čo je potrebné pre úspešnú spoločnosť. Samotná reforma nedovoľovala, ani len priemerným študentom na vtedajších gramatických školách, ísť študovať humanitné smery. Tie mohli študovať len tí najbystrejší a najlepší spomedzi študentov. V §116 II.časti Ratio Educationis 1777, v II. oddiely je napísané: „Cieľom je tu zaiste nie to, aby sme vychovali vedcov, ale predovšetkým užitočných a vlasti osožných občanov.“ Netvrdím, že vedcov nám netreba a ani Mária Terézia to netvrdila, ale vedci by mali byť práve tí, ktorí vynikali už počas štúdia na gymnáziách alebo stredných školách v danom odbore a nie tí, čo sotva prechádzali z ročníka do ročníka. V §107 o štúdiu na gramatických školách, ďalej Mária Terézia písala: „Ani dospelý vek, nebude dostatočným dôvodom, aby bol k štúdiu vyšších humanitných disciplín pripustený ten, kto v ľudovej škole dosahoval iba priemerný prospech. Táto možnosť by nielen nezvýšila jeho vzdelanie a neznásobila by jeho životné šťastie, ale by ho navyše zahrnula aj veľkými prekážkami, ktoré sa vyskytujú na vyšších školách.“ Na druhej strane sa študentom nedivme, že idú študovať humanitné smery, keď ich systém školstva na Slovensku k tomu doslova núti. Navyše, Európska únia žiada od Slovenska vyšší podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Pýtam sa, kto viac pomôže našej spoločnosti, ak z tridsiatich ľudí, ide 20 študovať humanitné smery (politologia, história, estetika,...) , 5 ľudí prírodné vedy (matematické vedy, chemické vedy, biologické vedy,...) a 5 ľudí  aplikované vedy (právo, architektúra, medicína, technológia,..), ako keď ide z tridsiatky študentov študovať 20 aplikované a prírodné vedy a zvyšných 10 humanitné smery? Čo dá viac našej spoločnosti a nášmu rozvoju, 20 historikov, politológov alebo 20 lekárov , architektov,  ľudí s technickým zameraním? Myslím si, že odpoveď priam vyžaruje z kladenej otázky a netreba na ňu odpovedať.

 

Slávne dielo Márie Terézie z roku 1777 hovorí o ďalších iných reformách, ktorými je možné sa inšpirovať aj v súčasnosti v oblasti školstva. Ak je teda história učiteľkou národa a máme sa poučiť z histórie ako to mnohí, hlavne politici, neustále omieľajú, prečo to skutočne nerobíme a nečerpáme aj z minulosti? Táto školská reforma, už bola aplikovaná v praxi, takmer 30 rokov sa podľa nej vyučovalo a určite mala aj svoje negatíva. No je práve na nás aby sme sa týchto chýb vyvarovali a zdokonalili čo poznáme. Netreba hľadať zázračné reformátorské pilulky, stačí sa obzrieť.

Ondrej Blažek

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?