Recept na čiastočnú potravinovú sebestačnosť?

Autor: Ondrej Blažek | 2.4.2014 o 21:30 | Karma článku: 5,67 | Prečítané:  657x

Pestovanie vlastnej zeleniny a chov zvierat má hlavne na Kysuciach dlhú tradíciu. Pred pár desiatkami rokov z rozprávania starých rodičov viem, že sa ľudia snažili využiť každý kúsok zeme. Dbali hlavne na pestovanie kapusty, zemiakov či konope. Pestoval takmer každý. Malo to neskutočné množstvo pozitív nielen na obsah ich peňaženiek ale i na zdravie a celkový výzor krajiny. Okolie nezarastalo tŕním a vysokou trávou.

A čo sa deje dnes pri pohľade z našich okien? V posledných rokoch stúpa snaha obyvateľov o pestovanie vlastnej zeleniny a chovu zvierat, najmä hydiny. Produkcia zeleniny a ovocia prináša aj mnoho odpadu (nevyužité časti rastlín, buriny), ktoré šikovný chovateľ zasa využije na kŕmenie drobných zvierat akými sú napríklad hydina či králiky. Po okolí pokosí trávu a zvyšok stravy doplní jačmeňom alebo žitom. Zbaví sa nakupovania umelo vytvorenej kŕmnej zmesky a má stopercentnú  istotu kvalitných BIO vajec a mäsa. Zvieratá produkujú hnoj, ktorý hospodári môžu využiť namiesto drahých umelých hnojív, čím si výrazne zmenší prísun chemických látok do tela. Vedeli ste napríklad, že klasický biely rožok v súčasnosti obsahuje viac ako 30 rôznych chemických látok?

Systém vzájomného prepájania chovu a pestovania dokonale funguje. Je to kolobeh živín, ktorý sa dá uplatňovať aj na väčších a rozľahlejších farmách a je otestovaný v praxi. Prečo ho teda nevyužívame? Aj v podmienkach drsných Kysúc sa dá vypestovať kvalitná a bohatá úroda. Ďalšou otázkou je voda na polievanie, ktorá nie je lacný špás. Ekonomickejším riešením by bolo ako inak - zadržiavanie dažďovej vody a vytváranie drobných hrádzi na malých tokoch v horách ako bolo tomu pri protipovodňovom projekte. Plnili by nielen protipovodňovú ochranu ako v dnešných časoch ale slúžili by i na zdroj prírodnej nechlórovanej vody na zalievanie plodín.

 

Prínosom by bolo zriadenie malých fariem v rukách štátu alebo súkromných podnikateľov, ktoré by fungovali na vzájomnej symbióze medzi chovom zvierat a pestovaním zeleniny. Využívali by alternatívne zdroje energií. Taktiež by boli druhy pestovaných rastlín a chovaných zvierat určené z hľadiska klimatických pásiem a typu krajiny, pre lepšiu efektívnosť. Tým by sa zlepšil nielen výzor krajiny a kvalita produktov ale i zastúpenie našich kvalitných výrobkov v obchodoch, práve z týchto polyfunkčných fariem. A to i počas leta i jesene. Počas jarných mesiacov, kedy by ešte nebolo našej čerstvej zeleniny na pultoch v supermarketoch, by sme mohli tieto potraviny dovážať ako je tomu v súčasnosti počas celého roka. Aspoň by sme zmiernili slovenskú závislosť na dovoze potravín zo zahraničia a zvýšili svoju sebestačnosť. Nakoľko sa môže stať, že nastane neúrodný rok, treba mať vždy zadné dvierka a netreba úplne vylúčiť spoluprácu so zahraničím. Zdá sa Vám to ako utópia? Možno. Čo tak to otestovať?

Ondrej Blažek, Turzovka

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?