Veľa nápadov a (h)nič z toho!

Autor: Ondrej Blažek | 25.4.2014 o 20:18 | (upravené 26.4.2014 o 13:53) Karma článku: 4,14 | Prečítané:  162x

„To som ale dopadol“ vzdychol som si v hlave, hľadajúc rýľ a lopatu. Pokračoval som v myšlienkach: „Piatok večer a osemnásťročný chalan ide prekopávať skleník. Už som mal sedieť v bare a nie ísť zápasiť s jarnou burinou.“ Vošiel som do skleníka a vrhol som sa na prácu hneď z kraja. Už pri prvom dotyku so zemou som pochopil čo ma čaká. Vedel som, že to pôjde ľahko a nebude to drina ale najmä som tušil ako mi opäť pôjdu hlavou tie myšlienky, nápady na inovácie.

Je to pravidelné. Ak ma pošlú rúbať drevo, začnem uvažovať nad nezmyslami s drevom spojené od ochrany lesov až po ich výrub. Ak pracujem v záhrade, myslím na efektívnosť poľnohospodárstva. Keď som cez letné prázdniny pracoval na stavbe, myslel som znovu na prínos pre ľudí a ako to prospeje turizmu a podobné kraviny. Stovky a stovky myšlienkových pochodov, neustále sa mi ženú hlavou. Toľko myšlienok, dobrých i zlých, čo mi prejdú hlavou pri ľahkej práci prekonajú už len myšlienky ľudí posilnených alkoholom. A je to tu! Myšlienka za milión! Sústredím sa, prestanem s prácou a zahľadím sa do diaľky. V očiach iných vyzerám ako keby som vyčkával na vysnívanú osobu v diaľke. Pritom ja len rozmýšľam nad myšlienkou, ktorá zdá sa, ma reálne využitie a mohla by priniesť veľký osoh svetu. Takto zaujatý myšlienkou, pokračujem v práci a hrnú sa ďalšie a ďalšie myšlienky. Napokon ma napadlo, že o tom napíšem článok. „Aký dám nadpis? V zajatí myšlienok? Nepíšem horor. Práca šľachtí človeka? Klišé. Prácou k lepšiemu svetu? To si o mne pomyslia, že som zanietený marxista. To nie.“ Prejde päť minút. „Počkať, o čom som chcel vlastne písať?“ Stratil som sa vo svojej hlave. Nevnímam okolie, pracujem už ako stroj a snažím sa prísť na onú myšlienku, ktorá sa mi v hlave zdala ako zrak pre slepých a vzduch pre topiacich sa. Som v kaši. Stratila sa. „Viem, že ma napadne znovu, zajtra, o týždeň, možno o rok. Viem to, vždy sa vráti! Musím začať nosiť pri sebe papier a pero!“ Skúšal som to už viackrát si zapísať niečo na papier, nosieval som pero a papier so sebou asi týždeň ako sa nosievali hrebene v „retro časoch“ vo vreckách. Márne. Dobré myšlienky ma nenapadnú. Iba samé nezmysly a stokrát opakované nápady, ktoré počujem z televízora a sú kdesi v mojom podvedomí. Ak už ma niečo napadne a mám papier u seba, neviem to zapísať v tom momente slovami. Navyše nikdy nemám ani miesto kam to zapísať, lebo celý papier zabrali tie kvázi pokusy o inováciu, ktoré sú verejnosti už dávno známe.

Myšlienka príde nečakane. Z nenazdajky. Využívajme svoju tvorivosť! Väčšina z nás ju má. Niekto väčšiu, niekto menšiu. Je možné, že práve Vaša myšlienka bude tá, ktorá našu spoločnosť zlepší alebo Vás privedie napríklad k majetku.

Ondrej Blažek

 

Raz som si papier a pero vytiahol na cintoríne a písal opretý o náhrobný kameň. A čo vy? Kedy napadajú myšlienky Vás? Vaše postrehy a typy na zlepšenie tvorivosti hoďte do komentára alebo pošlite e-mail autorovi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?