Sila vzbury (Duch pätnásťročnej študentky)

Autor: Ondrej Blažek | 7.5.2014 o 20:37 | (upravené 7.5.2014 o 21:39) Karma článku: 7,98 | Prečítané:  798x

S  petičným hárkom v ruke som vošiel do učebne informatiky. Nadýchol som sa a spustil: „Vy ste 1.B?“ Všetci prikývli. Predstavil som im svoju petíciu a požiadal tých, ktorí súhlasia, aby sa mi podpísali. „Ukáž!“ ozvala sa študentka,  ktorá sedela v kresle. Bola nenápadná. Mal som pocit, že ju vidím prvýkrát v škole. Podal som jej petičný hárok a rozhliadol som sa po triede. Samé ženy naokolo a jeden jediný chalan hrajúci hru. Asi polovička z nich si nachystala perá.

Usmieval som sa a čakal, kým mi konečne tú petíciu podpíše. V hlave mi zasvietila myšlienka o úspešnej triede, kde nazbieram určite veľké množstvo podpisov. „Môžeš mi k tomu niečo bližšie povedať?“ ozvalo sa to dievča, kým som hľadel na zvyšnú časť triedy. Otočil som sa s ochotným výrazom na tvári a opýtal sa o čo ide. V tej chvíli na mňa vyliala nádrž otázok, ktoré som neočakával. Všetci v učebni spozorneli. Sluch, ba podaktorí i zrak natočili smerom k nášmu rozhovoru. Dvihla bradu a sebavedome opakovala svoje otázky. „Čo mi to dá, keď podpíšem túto petíciu? Kto za ňou stojí? Čo reprezentuje?“ Odpovedal som jej znovu o čo ide v tej petícii ale znovu sa do mňa pustila: „Nie som ovca a ani moje spolužiačky nie sú ovce, preto ti to nepodpíšu.“ Po pár opakujúcich sa otázkach a odpovediach mi odmietla podpísať petíciu. Fajn. Idem ďalej. Pristúpim k známej, nech mi podpíše petíciu a ona zrazu nechce. Odmieta. Ostatní tiež schovali perá. Nakoniec sa nádej rozplynula a odišiel som z učebne s nulou na konte.

Nezažil som to po prvýkrát, no až teraz som sa nad týmto príbehom zamyslel. Pätnásťročné dievča, ktoré dokázalo ísť proti systému a dokázalo povedať svoj názor. Vzbúrila sa. Išla hlavou proti múru a uspela. Ak by som tú petíciu nedal jej ako prvý, minimálne 50% triedy by sa pod ňu podpísalo. Takto som odišiel bez podpisu.

 

Krásny prípad ako dokáže jednotlivec ovplyvniť spoločnosť. Určite sa to väčšine nechcelo podpisovať (veď som im ukrojil z prestávky) a tým, že odmietla mi podpísať petíciu, ktorú ostatní možno z rešpektu podpísať chceli, im priamo ukázala, že vždy je možné postaviť sa autorite alebo systému. Téma tohto článku nie je náhodná. Práve včera som zachytil v správach ako sa skupinka šiestich ľudí dostala do parlamentu. S megafónom v ruke sa nebáli predložiť svoje otázky a požiadavky. Otázky a požiadavky rovnako ako mladé dievča na gymnáziu. Oba tieto prípady išli hlavou proti múru, teda skôr proti systému a „pastierstvu“. Kiež by naša republika mala viacero takých odvážnych a nebojácnych ľudí s duchom zdravej rebélie. Kiež by sa aspoň v polovičke národa vzbudil „duch tejto pätnásťročnej školáčky.“

Ondrej Blažek

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?