A čo sa deje dnes pri pohľade z našich okien? V posledných rokoch stúpa snaha obyvateľov o pestovanie vlastnej zeleniny a chovu zvierat, najmä hydiny. Produkcia zeleniny a ovocia prináša aj mnoho odpadu (nevyužité časti rastlín, buriny), ktoré šikovný chovateľ zasa využije na kŕmenie drobných zvierat akými sú napríklad hydina či králiky. Po okolí pokosí trávu a zvyšok stravy doplní jačmeňom alebo žitom. Zbaví sa nakupovania umelo vytvorenej kŕmnej zmesky a má stopercentnú istotu kvalitných BIO vajec a mäsa. Zvieratá produkujú hnoj, ktorý hospodári môžu využiť namiesto drahých umelých hnojív, čím si výrazne zmenší prísun chemických látok do tela. Vedeli ste napríklad, že klasický biely rožok v súčasnosti obsahuje viac ako 30 rôznych chemických látok?
Systém vzájomného prepájania chovu a pestovania dokonale funguje. Je to kolobeh živín, ktorý sa dá uplatňovať aj na väčších a rozľahlejších farmách a je otestovaný v praxi. Prečo ho teda nevyužívame? Aj v podmienkach drsných Kysúc sa dá vypestovať kvalitná a bohatá úroda. Ďalšou otázkou je voda na polievanie, ktorá nie je lacný špás. Ekonomickejším riešením by bolo ako inak - zadržiavanie dažďovej vody a vytváranie drobných hrádzi na malých tokoch v horách ako bolo tomu pri protipovodňovom projekte. Plnili by nielen protipovodňovú ochranu ako v dnešných časoch ale slúžili by i na zdroj prírodnej nechlórovanej vody na zalievanie plodín.
Prínosom by bolo zriadenie malých fariem v rukách štátu alebo súkromných podnikateľov, ktoré by fungovali na vzájomnej symbióze medzi chovom zvierat a pestovaním zeleniny. Využívali by alternatívne zdroje energií. Taktiež by boli druhy pestovaných rastlín a chovaných zvierat určené z hľadiska klimatických pásiem a typu krajiny, pre lepšiu efektívnosť. Tým by sa zlepšil nielen výzor krajiny a kvalita produktov ale i zastúpenie našich kvalitných výrobkov v obchodoch, práve z týchto polyfunkčných fariem. A to i počas leta i jesene. Počas jarných mesiacov, kedy by ešte nebolo našej čerstvej zeleniny na pultoch v supermarketoch, by sme mohli tieto potraviny dovážať ako je tomu v súčasnosti počas celého roka. Aspoň by sme zmiernili slovenskú závislosť na dovoze potravín zo zahraničia a zvýšili svoju sebestačnosť. Nakoľko sa môže stať, že nastane neúrodný rok, treba mať vždy zadné dvierka a netreba úplne vylúčiť spoluprácu so zahraničím. Zdá sa Vám to ako utópia? Možno. Čo tak to otestovať?
Ondrej Blažek, Turzovka
